Vyberte si zážitok:
Filter zážitkov
  • Zvoľte lokalitu:
  • Cenová relácia:
  • Počet bodov:
  • Čo?
  • Pre koho?
Novinky týždňa
.
Dnes je sobota 07.12.2019, meniny má Ambróz, zajtra Marína...
vianoce na adine


Vianoce. S týmto slovom sa človeku vybavuje veľmi veľa slov. Pohoda, pokoj, Tichá noc, Vianočné trhy, advent a v neposlednom rade aj darčeky, večera.

V mojom prípade vnímam Vianoce cez optiku malého dieťaťa. Vnímam ich ako jedinečný zážitok. Zážitok, ktorý sa opakuje raz za rok a s rovnakou silou, rovnakou atmosférou a rovnakými vôňami. Ale vždy je niečo iné. To čaro Vianoc sa stráca.

Ako mladý, 20 ročný človek vidím, že z Vianoc sa stala komercia a predajný artikel. Vytráca sa vôňa sena z jasličiek a nahrádza ju Santa Claus. Vytrácajú sa tradičné zvyky a sú nahradené produktom. Vianoce sú ale o inom.

Prežívanie Vianoc má u mňa svoje špecifické miesto v hodnotovom rebríčku. Vianoce, by neboli Vianocami bez mojej rodiny. Bez toho, aby sme si šli zalyžovať, aby sme spolu nepripravovali večeru, alebo ešte na začiatku decembra upiekli medovníky, ktoré aj tak za týždeň sú zjedené. Krásnym momentom je práve Štedrá večera. Pri nej si užívame prítomnosť jeden druhého. Na malý moment sa zastavíme a vychutnáme si spoločne jedlo. Po roku si môžeme zas sadnúť a neriešiť nič iné, ako nás. Vtedy sme rodina.

Po večeri si vždy otvárame darčeky. Ako dieťa som sa na tento moment tešil asi najviac. Dnes ma poteší hoci aj nehmotná vec. Napríklad také CD-čko s mojou obľúbenou hudbou. Lístok na stretnutie sa so známou osobnosťou. No bohate mi postačí, ak vidím radosť v očiach mojich blízkych z toho, že sú obdarovaní.

Darčeky sú rozbalené, papier je všade a brušká sú z večere na prasknutie, tak si zapneme televíziu a vianočnú klasiku. Popolušku. Práve po stopách Popolušky sa opäť ocitáme vo svete, kde je len dobro a zlo. Nič medzi tým. A preto je tento svet pre nás krásnym. A Libuške Šafránkovej a Pavlovi Trávničkovi neskutočne verím ich lásku. Aj keď je to rozprávka, ale každý jeden človek si zaslúži mať, aspoň na malý moment, tú svoju.

S rodičmi je tradíciou, že chodíme na polnočnú omšu. Jednak kvôli tomu, že sme veriaci, ale aj kvôli tomu, že sa na polnočnej omši stáva zázrak. A za ten zázrak je zodpovedná myš, ktorá kedysi v roku 1818 prehryzla v Rakúskom kostole organové mechy. Nebolo možné zahrať záverečnú pieseň a tak miestny organista v priebehu hodiny skomponoval neoficiálnu hymnu Vianoc. Tichú noc. Akonáhle v našom kostolíku začnú členovia chrámového zboru spolu s muzikantmi hrať prvé tóny, celý kostol povstane. Zhasne sa svetlo. Jediné, čo ostane svietiť je betlehem a stromček. Všetci ľudia sa pridajú a začnú spievať tento hymnus. Kostolom sa nesie atmosféra jednoty, pokoja, nevinnosti, pohody.

A práve kvôli tomuto majú Vianoce pre mňa špecifické miesto v mojom srdci. Doprajte si aj Vy tento čas pre seba. Ukážte Vašim blízkym, že Vám na nich záleží. Doprajte im a aj sebe ZÁŽITKY, na ktoré budete spomínať celý život.


Dominik „Al“ Schmidt

garantujeme doručenie